Poklady ze slovenských Mykén

Zásterka a lem z fajánsových korálikov. Zhotovené sú z 2178 fajansových korálikov. Nájdené boli v ženskom hrobe otomanskej kultúry v Nižnej Myšle. Že ide o zásterku a lem sukne, sa zistilo podľa uloženia fajansových korálikov (Archeologické múzeum Bratislava, výstava Zlatý vek v Karpatoch - jar 2004).

Náhrdelník z fajansových korálikov a bronzová liata záušnica - typický šperk vtedajších žien, mužov i detí (Myšľanské obecné múzeum Nižná Myšľa).

Bronzový prívesok na kombinovanom náhrdelníku, ktorý je vystavený v Myšľanskom obecnom múzeu.

Náramky a náhrdelníky vyrobené z jantárových korálikov (Myšľanské obecné múzeum Nižná Myšľa).

Hlinené zvieracie plastiky divej svine a diviaka. Prevažne kultové terakotové zvieracie figúrky, mnohé aj značne schématizované sa často vyskytovali na lokalitách pravekých a starovekých kultúr doby bronzovej v Európe, Anatólii, na Blízkom východe a Egypte - priestor otomanskej kultúry nevynímajúc. Tieto pochádzajú z Nižnej Myšli, z archeologického výskumu, ktorý vedie Ladislav Olexa (Myšľanské obecné múzeum Nižná Myšľa).

Bronzové predmety nájdené v Nižnej Myšle a vystavené v Myšľanskom obecnom múzeu. Ide o čepele dýk.

Výzdoba na dne keramickej nádoby (Myšľanské obecné múzeum Nižná Myšľa).

Bronzový náramok a náramenný kruh. Najznámejšia výzdoba z tejto doby - špirálky. (Archeologické múzeum Bratislava, výstava Zlatý vek v Karpatoch - jar 2004)

Ľudskou rukou zdobené kostené (zvieracie) zvyšky použité pri výrobe konského postroja (Myšľanské obecné múzeum Nižná Myšľa).

Hroty šípú - strelky /materiál: bronz, pazourek, opsidián/ (Myšľanské obecné múzeum Nižná Myšľa).

Množstvo keramiky otomanskej kultúry z Nižnej Myšle (Myšľanské obecné múzeum Nižná Myšľa).

Kadlub z pieskovca - forma na odlievanie bronzových ihlíc. Podobným procesom výroby - odlievaním - prešla väčšina bronzových predmetov všetkých kultúr doby bronzovej.

Známy nález štvorkolesového vozíka s vyššími bočnicami z obdobia otomanskej kultúry. Našiel sa v dievčenskom hrobe v Nižnej Myšle. Bol asi zmenšenou kópiou voza používaného v každodennom živote. Miniatúrny keramický voz mal symbolicky slúžiť na posmrtnú cestu zosnulej (Archeologické múzeum, výstava Zlatý vek v Karpatoch - jar 2004).

Dva menšie keramické predmety, ktorých telo je perforované drobnými otvormi, plnili funkciu vykurovadla a pochádzajú z archeologického výskumu profesora Jozefa Vladára robeného v priestore niekdajšej opevnenej osady otomanskej kultúry v Spišskom Štvrtku. V pozadí sa týčiaci väčší predmet je keramická prenosná piecka - pyraunos, ktorá sa tiež našla na lokalite Myšia Hôrka v Spišskom Štvrtku. Podobné prenosné piecky sa napríklad našli na Kaukaze alebo v Malej Ázii. (Archeologické múzeum, výstava Zlatý vek v Karpatoch - jar 2004).

Detský hrob v drevenom korýtku vystavený v múzeu v Nižnej Myšle.

Dvojhrob ženy s dieťaťom, ktorého telesné pozostatky sa nachádzajú pri jej nohách. V hrobe sú predovšetkým keramické milodary. Odkryl sa počas výskumu Ladislava Olexu v Nižnej Myšli. Hrob v celku vybrali a prezentovali v múzeu v Nižnej Myšli.

Maketa opevnej osady otomanskej kultúry v Spišskom Štvrtku. Archeologickým výskumom tu zistili existenciu čelného nasucho kladeného kamenného múru. Za nim bol navŕšený štrkopieskový valový násyp, ktorý aj z vnútornej strany chránil ďalší kamenný múr. Pred valom sa nachádzalo predvalie. Ďalej tu bola 6 m široká a 2m hlboká priekopa. Pôvodná šírka valu bola 480 cm. Do valu bola vsadená drevená palisáda. Vstupnú bránu na opevnené sídlisko chránili dva bastióny, ktoré boli umiestnené z vnútornej strany opevnenia. Obe veže uzatvárali priebeh celého opevnenia. Val s kamennými múrmi sa zistil na juhovýchode, východe aj severe. Na severozápade a západe opevnenú osadu chránil strmý prírodný zráz, pričom obranu na týchto miestach zvýrazňovala vsadená palisáda, respektíve kamenný múr, ktorý na juhu a severe ústil do valu. (podľa J. Vladára; Archeologický ústav SAV Nitra)

Výšinná opevnená osada nositeľov otomanskej kultúry na polohe (okolo 600 m n. m.) Myšia Hôrka v Spišskom Štvrtku sa nachádzala v širšom podtatranskom regióne v blízkosti Slovenského raja. Vedúci archeologického výskumu v Spišskom Štvrtku profesor Jozef Vladár v súvislosti s porovnávaním náboženských prvkov vyjadril príťažlivú hypotézu: "Nad sídliskami a kultovými miestami ľudu otomanskej kultúry sa v diaľke týčili tatranské končiare, ktoré mohli mať rovnaký duchovný zmysel pre tunajších obyvateľov ako Olymp u achájskych Grékov mykénskej kultúry."

Archeológ Ladislav Olexa(Archeologický ústav SAV, Nitra) v pracovni Myšľanského múzea nad keramikou otomanskej kultúry, ktorá sa našla v Nižnej Myšli. V rukách drží zásterku z fajánsových korálikov.