Nakoniec sme sa však rozhodli veriť Stanovi, pretože pastieri mali také tempo, že už by sme aj tak neprišli k táborisku skôr ako oni. Prišli sme nakoniec asi pol hodinu po nich. No hneď ako sme došli k stanu, bolo všetko jasné - nezobudil sa. Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil celú situáciu. Hneď mi však udrelo do očí, že pri stane je toho akosi menej, ako pred našim odchodom. Okradli nás! Maskáčová celta, pod ktorou som spal, bola preč. Po krátkej inventúre sme zistili, že okrem nej toho zmizlo ešte dosť - pršiplášte, vetrovka, turistická palica, mobil, mačeta, sandále, čelovka a čo je najhoršie, brašňa od foťáku. Jediné šťastie, že foťák som mal v tú osudnú chvíľu pri sebe.