Za kamarádkou - bobřicí Ráchel

Publikováno: 4.11.2003. Autor: Alfa, foto: Tomáš Hulík, Andy Šutek, Přečteno: 10433 ×.

V listopadovém čísle časopisu National Geographic vám přinášíme článek o bobrech, kteří se navracejí do Čech a na Slovensko.

I když zahlédnout bobra u nás již není nemožné, přesto fotografovat a natáčet tato vzácná zvířata je velmi náročné. Jsou totiž velmi plachá a vylézají ven hlavně v noci.

Tomáš Hulík je chodil natáčet a pozorovat téměř dva roky. Je vyhlášeným odborníkem na bobry a autorem nejen článku v našem časopise, ale i režisérem a kameramanem přírodopisných filmů.

Jak jste se dostal k pozorování bobrů a natáčení filmu? Co tomu předcházelo?

Spočiatku to bola idea odfotografovať bobra, pretože v čase, keď som sa začal zaujímať o toto zviera, tj. v roku 1997, neexistovali nejaké dobré fotografie.

Tomáš Hulík se se svým "objektem" musel spřátelit.

Neskôr, keďže som študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, začal sa môj záujem o bobra uberať aj vedeckým smerom. Začal som skúmať rozšírenie bobra na Slovensku a vhodnosť lokalít na pobyt bobra. Keďže tieto témy som rozvíjal ďalej, zúčastnil som sa pár vedeckých konferencií, napr. Euro-amerického kongresu o cicavcoch v Španielsku v roku 1998.

Nemám rád strohé a suché vedátorstvo, tak som k svojim prednáškam vždy používal množstvo diapozitívov a filmového materiálu, ktorý sa mi zatiaľ podarilo natočiť. Ja som fotoaparát a kameru používal ako akýsi denník, pretože najlepšie sa takto dajú uchovať poznatky o správaní sa zvierat (etológia), ktoré má v tom čase začalo veľmi zaujímať.

Tiež sa v tom čase v Európe zopár produkcií pokúšalo nakrútiť film s bobrom, ale neboli úspešní ani po troch mesiacoch práce. A tak ich konzultant, daný "bobrolog" v danej krajine povedal, že pozná jedného človeka, ktorý má obrázky bobrov. A tak to skončilo zatiaľ pri troch filmov pre ARTE, Discovery Channel, Bayerische Rundfunk, kanály ORF a ZDF.

Co provázelo samotné natáčení? Máte nějakou "veselou historku"?

Samotné nakrúcanie, ktoré trvalo 16 mesiacov, bola pre nás úplná zábava a fantastický relax. Konečne sme mali v rukách špičkovú technológiu, ktorá má síce svoje muchy, ako sa nám to stalo asi pri najkrajších záberoch, keď bobrica Ráchel sťahovala svoje mladé bobríčatá z jednej nory do druhej. Ako tak kráčala s potomkov v papuli, samozrejme začala kamera hlásiť error. Záber sa dokončil a na monitoroch sme videli, že horná tretina obrazu je pokazená. Ale vo filme sa použil aj tento záber, chalani pri počítačoch sedeli dosť dlho, kým sa im to podarilo ako tak opraviť. Dúfam, že bežný divák si nič nevšimol.

Druhou "veselou" príhodičkou boli povodne v minulom roku. Vybrali sme sa Land Roverom Defeder pokúsiť sa dostať na miesto, kde žili bobry, toto územie bolo 5 metrov pod vodou. Cesta bola našťastie o niečo vyššia, ale nie až tak, aby sme ju prešli. A tak šofér, kameraman a majiteľ auta v jednej osobe, ktorý tuto cestu nepoznal až tak dobre, trochu pribrzdil, keď sa začala valiť voda do auta. To bol náš koniec. Vlna, ktorú sme tlačili pred sebou, zaliala otvory pre nasávanie vzduchu do motora a tak sme začali zachraňovať niekoľko kamier, fotoaparátov a mikrofónov.

Neskôr pre nás prišli a vytiahli nás traktorom, my sme zistili, že o meter ďalej cesta začala jemne stúpať a o 20 metrov by sme boli vo vode iba do polky kolies. Toto sa nám stalo v piatok a keďže sme boli tvrdohlaví a chceli sme točiť, rakúski automechanici mali naponáhlo a v pondelok po vyliati niekoľkých litrov vody z motora sme na mokrých sedadlách jazdili na tomto "lendíku" ďalej.

Lendík si získal zvláštnu prezývku a zmenili sme mu výkon - namiesto 100 koňských síl sme mali auto so sto rybími silami.

Co vše jste si ještě museli během natáčení "vytrpět"? Natáčeli jste i v noci, v zimě a podobně?

Na tie trpiace obdobia sa väčšinou zabudne, a tak spomeniem snáď iba letné roje komárov, keď sme si kupovali všetky druhy repelentov. Asistent kamery mi pri natáčaní musel ovievať ruky a odháňať komárov, aby som mohol urobiť aspoň záber.

Vlastne celý rok okrem leta, keďže bobor je nočná zver, sme pracovali v noci. V zime to začínalo byť iné kafe, keď sa k tomu pridal ešte mráz a neochota bobrov spolupracovať.

My sme skoro každú noc vykladali a nakladali viac ako 150 kg výbavy. Generátor, tri svetlá, 200 m káblov. Niekedy sa nám stalo, že za dva týždne sme nenatočili ani sekundu, ale potom keď sme o jednej v noci začali baliť, bobry sa postavili do žiare reflektorov a točili sme do štvrtej rana. Až sme ich museli potom odohnať, už sme boli unavení.

Mladý bobřík.

Ďalší extrémny záber sa robil po menších povodniach, keď na zamrznutom jazere sa urobili malé ľadové jaskyňky a samozrejme som si všimol, že do jednej z nich chodí bobor. Tak som potom ležal štyri noci na lade. Našťastie na piaty deň sme urobili asi 30 sekúnd záberov, jedných z najlepších vôbec. A na ďalší deň sa už nedalo točiť vôbec, pretože prišiel odmäk a ľad sa začal prebárať.

Při natáčení zvířat, dětí či čehokoliv živého se stává, že ty nejzajímavější věci se dějí ve chvílích, kdy je kamera vypnutá. Stalo se vám také něco mimo kameru?

Samozrejme, na takéto zážitky máme vždy pripravenú aj povrávku: niečo treba aj zažiť.

Spomínam si na príhodu s bobricou a kačicou s káčatami. Kačica s malými dvanástimi káčatkami vplávala do bobrej nory, ale ešte posledné káčatko nebolo dnu, už stará kačica letela von, a s ňou aj káčatká a na záver nasrdená bobrica Ráchel.

Iný príbeh bol, keď sa dve kačičky oddelili od ostatných, okolo plávala bobrica, potopila sa a vyplávala s dvoma káčatami na hlave.

Ďalší taký príbeh, kedy človek mieni a príroda mení. Našli sme od bobra ohlodaný asi 25 metrov vysoký strom. Dva týždne sme permanentne trávili noci pri tomto strome a nič sa nedialo. Prišiel ešte druhy štáb z Rakúska s ďalšou kamerou a svetlami, dokopy sme mali v lese asi 10 000 watov svetla, kamarát z 15 km vzdialeného miesta mi volá, či čakáme na ufónov.

Bobrica sa párkrát poprechádzala okolo stromu, raz ho očuchala, ale ani raz doň nezatla zuby. Keďže bola strašne zima, tak sme to po troch dňoch vzdali. O ďalšie dva dni bol strom dole, zhodil ho ráno vietor, a keď padal, zobral so sebou aj ďalšie 4 stromy. Presne tam, kde sme mali namierene kamery, jedným slovom záber pre bohov, ale nám to nebolo súdené.

Jak dlouho jste jezdili bobry pozorovat? Zaznamenali oni nějak vaši přítomnost? Jak jste rozeznali jednotlivá zvířata od sebe?

Bobrov som jazdil pozorovať spolu s kamarátmi Fedorom Čiamporom, Andym Šutekom a v jednom čase aj s Jarom Mikušom od 2. marca 1997. Dokopy som tam mohol byt viac ako 1000krát. Spočiatku sa nás báli, ale asi po pol roku si na nás zvykli a aj preto sa nám podarili počas nakrúcanie jedinečné zábery z úplnej blízkosti.

Bobrov sme sa dokázali dotknúť, ale to trvalo asi ďalšie dva roky. Jednotlivých bobrov rozoznávam podľa vizáže, každý má svoju charakteristickú tvár a hlavne správanie.

Řekněte mi ještě něco k celkové situaci bobrů u nás. Víte ještě o jiných lokalitách, kde se bobři vyskytují?

Ja som pozoroval bobrov pri Bratislave, ale aj v rámci nakrúcania niektoré zábery sme robili aj na iných lokalitách.

Na břehu.

Čo sa týka situácie bobrov v Čechách, o nej nemám až tak dobrý prehľad, ale na Slovensku má výskyt bobrov zvyšujúcu sa tendenciu. Najmä na Záhorskej nížine pri rieke Morave a na Podunajskej nížine na Dunaji najmä po vodné dielo Gabčíkovo. S týmto dielom má nielen bobor veľké problémy, a tak je jeho migrácia po Dunaji veľmi sťažená. Na ostatnom Slovensku sa bobor vyskytuje ešte na Orave a v Beskydách, pod Tatrami, ale už začína prenikať aj na Východoslovenskú nížinu.

Odborníků na bobry je více. Scházejí se "bobrologové"? Jak často, a co je náplní jejich setkání?

Áno, bobrológovia sa stretávajú každé dva roky na bobrologickom sympóziu (prvé bolo v roku 1997 v Bratislave), práve teraz v októbri jedno bolo v Holandsku. Náplňou ich stretnutí je výmena informácií a poznatkov, ale v súčasnej dobe najmä pokus o nájdenie správnej metódy na zabránenie škôd robených bobrom. Ohryzovanie stromov a rytie nor do brehu, hrádzí atď.

Co chystáte dále? Co bude s filmem? A jaké máte ještě další plány a projekty?

Čo ďalej: práve pripravujem veľký film o Tatrách pre rakúsku ORF, slovenskú STV, dúfam, že sa pripojí aj Česká televízia, a samozrejme jedným z koproducentov bude aj National Geographic CZ, pre ktorý budem pripravovať aj reportáž z Tatier.

Potom mám rozrobený projekt pre ORF a Discovery Channel. Mal by byť o Draculovi, nádhernej krajine Rumunska a o vyvracaní mýtov, legiend a povier spojených s Draculom.

A samozrejme nezabúdam ani na moju srdcovú záležitosť - bobrov - a tu sa snažím získať prostriedky a hlavne technológiu na satelitne sledovanie bobrov. Pretože nám bolo vždy veľmi ľúto, keď dvojroční bobry opúšťali rodinu Ráchel a hľadali si vlastnú cestu životom, tak sme sa rozhodli ich vyskúšať, sledovať, aby sme mali správy o týchto našich kamarátoch aj naďalej.