Kostol sv. Kataríny - Kremnica

Jeseň, taka nemastna, že nevieme čo s načatým víkendom. Ani pekne ani škarede počasie. Tak sme si dohodli stretnutie vo Zvolene. Kam sa vyberieme? Necháme na okamžité rozhodovanie.

Ráno som sadol do vlaku. Ide sa. Pozerám to, čo sa mi veru nepozdáva, hmla. Všade kde som sa pozrel viditeľnosť tak akurat na 50 metrov. Moc povzbudzujúce to nebolo. A to som mal na pláne fotografovať. Ale pár zástavok pred Zvolenom sa počasie trošku umúdrilo a hmla pomaly stúpala. Vystúpil som a Majky nikde. A v tom telefon. Je sobota a na ceste sa pracuje, nevídana vec. Tak trošku meškania a hura už sa vidime. Po zvítani padli tri lokality. Rozhodli sme sa spontáne na Kremnicu. Veď je čakateľom na zapísanie do zoznamu dedičstva UNESCO. Veru dlho som ju nevidel, tak ma toto banské mestečko zaujímalo.

Mestský hrad v Kremnici tvorí súbor stavebných pamiatok nachádzajúcich sa na vyvýšenine nad centrálnym námestim Kremnice. Je to komplex stredovekých budov, ktoré vznikali postupne v priebehu troch storočí, od polovice 13. do konca 15 storočia. Pôvodne na mieste dnešného hradu stál románsky kostol s cintorínom a karnerom. Koncom 14. storočia vyrástlo okolo kostola opevnenie, do ktorého postavili palác komorského grófa. Pri ňom sa nachádzalo skladisko na bezpečné uloženie vydolovaného zlata a mincí vyrazených v mincovni. Postupne v hradnom areáli pribúdali ďalšie stavby a v období vrcholnej gotiky bola ustálená definitívna podoba hradu. Pri prvej prestavbe vybudovali dvojitý prstenec hradieb. Druhú gotickú prestavbu hradu začali po polovici 15. storočia. Jej súčasťou boli najmä terénne úpravy hradného areálu a prestavba opevnenia, aby účinnejšie chránilo obrancov pred novou bojovou technikou - strelnými zbraňami.

Kostol svätej Kataríny

Dnešné dvojlodie s bohatými architektonickými detailami je dielom viedenských staviteľov pod vedením majstra Michaela Chnaba. Stavať ho začali pred koncom 14. storočia, dokončený bol už v prvej tretine 15. storočia. Svätyňu pristavali k lodi až neskôr, asi v roku 1480. Pri jej stavbe použili vtedy veľmi obľúbené dekoratívne iluzionistické prvky, prejavujúce sa na klenbe, pri krížení pätiek rebier i pri figurálnych detailoch. Novú svätyňu i staršiu loď vysvätili roku 1488 (dokladá to rok umiestnený na svorníku rebrovania svätyne). Vtedy zmenili aj mená patróna kostola svätého Michala na svätú Katarínu, ochrankyňu baníkov.

Zariadenie interiéru kostola v neogotickom štýle pochádza z roku 1885. Tvorí ho najmä hlavný oltár patrónky kostola a dva bočné oltáre. Kostol disponuje vynikajúcou akustikou pre organové koncerty.

Ďakujem Majke za doprovod a čas ktorý mi venovala.

 

Zdroj: sk.wikipedia.org

Foto: © Laco Zachar

Související články